Na Slovensku sa už spúšťajú ďalšie fázy očkovania proti Covid-19. Máme dostupnú novú vakcínu Comirnaty od spoločnosti Pfizer/BioNTech (tak isto už aj vakcínu od Moderny, ktorá je postavená na tom istom molekulárnom princípe). Z mnohých strán sa na nás valia informácie prečo sa očkovať, prečo sa neočkovať. Nie všetky z týchto informácií sú však vedecky podložené. Touto formou som sa rozhodla vám poskytnúť pár vedeckých odpovedí na otázky, ktoré by ste sa možno chceli spýtať.
mRNA, je messenger RNA, možno si pamätáte zo strednej kde sa učí základná dogma biológie - DNA robí RNA robí bielkovinu/proteín. RNA je presne ten stredný, najmenej stabilný, bod v tejto trojici. mRNA je tu veľmi rýchlo dostupná ako kvázi „návod“ na postavenie daného proteínu, na druhej strane je ale nestabilná a nevydrží veľmi dlho (80% našej RNA má životnosť kratšiu ako 2 minúty). Dlhé roky sa preto uvažovalo nad tým ako zaradiť mRNA do praktickej terapie pacientov. Katalin Karikó sa tomuto konceptu venuje už od 90tych rokov. Je to jedna veľmi húževnatá vedkyňa, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou ašpiruje na Nobelovu cenu. Ona už v tom čase videla potenciál mRNA, ale jej univerzita, ani štátne granty ju v tom nepodporovali (môžete si o nej prečítať článok tu). Nevzdávala sa a v spolupráci s imunológom Weissmanom prišli na to, čo spôsobuje silnú imunitnú odpoveď pri podávaní cudzorodej RNA do organizmu. Ak by vás zaujímalo o čo presne sa jedná, môžete si detaily prečítať v nasledujúcom článku, ktorý detailne rozoberá ako je vytvorená táto mRNA vakcína (dostupné v anglickej alebo slovenskej verzii). Okrem toho, že na tejto technológii pracovala Karikó 30 rokov, boli už aj v minulosti vyvíjané mRNA vakcíny, napríklad aj jedna z vakcín proti Ebole pri jej poslednej epidémii. Vakcíny na báze mRNA sa používajú v onkológii, napríklad v kombinácii s inými terapiami. Ich použitie na personalizovanú medicínu sa začalo už pred približne 10 rokmi a nie sú známe žiadne dlhodobé nežiadúce účinky.
Princíp mRNA vakcín spočíva v tom, že telu dodáme „návod“ ako si postaviť časť vírusu, ktorá je prezentovaná našej imunite. Tá zabezpečí aby ho naše telo vedelo rozpoznať ako hrozbu rýchlejšie a tým pádom sme predišli plnému rozvoju ochorenia. Viď obrázok nižšie. Keď si porovnáme túto vakcínu napríklad s klasickými chrípkovými vakcínami, tam sa tento proces výroby odohráva na vtáčích vajíčkach, prípadne bunkových kultúrach a do nášho tela je vo vakcíne dopravená už vytvorená časť vírusu, ktoré naše telo rozoznáva. Okrem toho, že vďaka tejto technológii sú mRNA vakcíny rýchlejšie vyrobiteľné, pretože nám kvázi stačí len „vytlačiť“ ten návod a zabaliť ho do lipidového obalu, akoby takej ochrannej tukovej guličky, vieme aj rýchlejšie zmeniť tento návod, napríklad v prípade mutácii vírusu, na ktoré by pôvodná vakcína nezaberala. Spoločnosť Pfizer sa vyjadrila, že v priebehu 6 týždňov by vedeli dodať zmenenú vakcínu, ak by sa vyskytli varianty vírusu, na ktoré by neúčinkovala súčasná vakcína. Avšak odborníci si myslia, že v priebehu tohto roka to nebude potrebné, existuje však šanca, že sa to bude robiť obdobne ako s chrípkovými vakcínami.
Výhodou tejto technológie je aj to, že spĺňa prísne normy na vakcíny novej generácie, keďže bol dohodnutý konsenzus, že lieky a vakcíny novej generácie majú mať presne stanovené, čo obsahujú a v akom množstve. Toto sa úplne nedá splniť pri vakcínach staršieho typu, pretože v rámci výrobného procesu, je tam veľa dodatočných častíc. Napríklad je možné vo vakcínach detegovať stopy antibiotík (ktoré sa používajú pri výrobnom procese aby sa zabránilo možnej kontaminácii), konzervanty, ale aj iné stopové zložky, napríklad z kultivačných médií. Toto je zobrazené na obrázku nižšie. Aj toto je práve dôvodom, prečo sa musí vakcína Comirnaty skladovať pri -80 stupňoch, pretože jej zloženie, je iba 10 jasne stanovených molekúl. Jedná sa o zloženie lipidového obalu, v ktorom sa mRNA akoby „preváža“ aby sa lepšie vedela dostať do buniek, je tam napríklad aj starý známy cholesterol. Okrem toho vakcína obsahuje kuchynskú soľ, pufre podobné tým, ktoré nájdeme v kypriacom prášku, cukor na stabilizáciu a vodu na injekciu.
A nie, mRNA vakcína nemá potenciál zmeniť DNA = genetickú informáciu u človeka, ktorému bola podaná. Ja osobne som pracovala s ľudskými bunkami, do ktorých som potrebovala dostať DNA a bolo to fakt náročné a to som sa veľmi snažila.
Mnoho ľudí sa obáva, že táto vakcína nie je dostatočne bezpečná a skontrolovaná, keďže bola tak rýchlo schválená. Jednalo sa však o súbeh fáz klinického testovania, spolu s priebežným posudzovaním dát, tak ako boli dostupné (tzv. rolling review). To znamená, že sa nemuselo čakať na ukončenie prvej fázy pred začatím druhej, mohli bežať priebežne. Urýchlenie procesu nijakým spôsobom nevplýva na prísnosť hodnotenia údajov. Počas posudzovania nových liekov a vakcín je prítomná veľká miera byrokracie, na ktorú majú schvaľovacie agentúry nadpriemerne dlhý čas. Avšak, keď sa jedná o prioritné schválenie z dôvodu ohrozenia globálneho zdravia ľudí, je možné tieto lehoty optimalizovať a tak mať vysoko-kvalitnú vakcínu dostupnú a schválenú skôr.
Oficiálne publikované kontraindikácie sú precitlivenosť na liečivo, alebo ktorúkoľvek z pomocných látok – jedná sa najmä o PEG (bežne sa vyskytuje v kozmetických prípravkoch, ultrazvukovom géli), prípadne polysorbát (vyskytuje sa napríklad vo vitamínových prípravkoch) pre potenciál skrížených reakcií.
Medzi kontraindikácie patria aj:
Aj keď sa jedná o neživú vakcínu, z dôvodu odlíšenia potenciálnych nežiadúcich účinkov, sa odporúča odstup 14 dní od iného očkovania.
Na lekárov sa teraz valí veľké množstvo otázok ohľadne očkovania a jeho potenciálnych kontraindikácií, väčšinou sa nejedná o kontraindikácie – ako citujem imunológa MUDr. Jeseňáka – „nehľadajme problém, tam kde nie je“.
mRNA je novšia technológia, kde sa ešte len získavajú informácie v smere populačnej vakcinácie a dlhodobých potenciálnych následkov z dôvodu jej doterajšieho nevyužitia v globálnej schéme. mRNA, ktorú obsahuje vakcína Comirnaty (ako aj vakcína od Moderny) sa rozpadne/zničí v ľudskom tele po približne 5-7 dňoch od podania vakcíny. Následne sa v svalových bunkách ramena prezentuje „spike proteín“ vírusu SARS-CoV-2, ktorý tak učí náš imunitný systém. Ani táto prezentácia pre imunitný systém nie je dlhodobá, je iba lokálne v ramene a raz skončí (dáta sa zatiaľ neuvádzajú). Z tohto dôvodu sa nemôže stať, že by po podaní vakcíny mohla byť falošná pozitivita antigénového alebo RT-PCR testu na SARS-CoV-2.
Celosvetovo bolo zaočkovaných už niekoľko desiatok miliónov ľudí. Medzi potvrdené časté nežiadúce účinky patrí bolesť v oblasti vpichu, výsyp, bolesti hlavy, bolesť svalov, nevoľnosť, teploty, únava. Drvivú väčšinu ľudí čo poznám, vrátane mňa, po očkovaní dosť bolelo rameno. Táto bolesť môže pretrvávať 2-3 dni, avšak spravila netrvá dlhšie ako 24-36h. Tieto reakcie sú častejšie u mladšej populácie (18-55 ročných), oproti skupine 56-86 ročných. Po druhej dávke je riziko týchto nežiadúcich účinkov trochu vyššie. Medzi závažnejšie vedľajšie účinky patrí napríklad anafylaktický šok alebo Bellova obrna (dočasné ochrnutie tvárového nervu). Bolo zaznamenaných niekoľko úmrtí v následnosti po očkovaní niektorou z mRNA vakcín. Jedná sa napríklad o 56 ročného lekára s vzácnym krvným ochorením (typ trombocytopénie, ktorý mu bol diagnostikovaný pár dní po očkovaní), alebo o 33 ľudí v Nórskych domovoch dôchodcov vo veku 75 a viac rokov, s pridruženými ochoreniami. Tieto prípady sa dôkladne prešetrujú, ale zatiaľ nie je predpokladané, že by mohli byť priamo spôsobené vakcináciou. Nórsko stanovilo ako prioritu očkovanie starých, krehkých ľudí z domovov dôchodcov, kde denne bežne zomiera okolo 400 ľudí. Je preto veľmi pravdepodobné, že tieto úmrtia nespôsobila vakcína, aj keď pri starších ľuďoch môžu aj mierne vedľajšie účinky zhoršiť ich už existujúce chronické ochorenia. Z tohto dôvodu, je dôležité prehodnotenie benefitu očkovania príliš starých pacientov s predpokladanou krátkou dobou prežitia.
Matematik R. Kollár sa k vyššie spomínaným nórskym pacientom vyjadril, že keď sa na to pozrieme štatistiky, nie je to nič významné, takže by to nespájal s vakcínou, ale je dobré, že sa to dôkladne prešetrí.
Mnohí ľudia majú obavu z potenciálnych dlhodobých následkov po očkovaní. mRNA vakcína nemá rakovinotvorný potenciál, imunológovia nepredpokladajú žiadnu zvýšenú auto-imunitnú odpoveď na svalové bunky, kde je prezentovaný spike proteín. Taktiež internetom kolovali fámy o neplodnosti spojenej s touto vakcínou. Bolo to spôsobené tým, že mRNA „návod“ na vytvorenie spike proteínu sa trošičku podobá na jeden ľudský proteín – syncitín-1, ktorý je jeden zo základných blokov placenty (potrebnej pre každé tehotenstvo). A preto tvrdili, že po podaní tejto vakcíny budú ženy neplodné, pretože bude ich imunita útočiť aj na ich vlastné bunky placenty. Vieme však, že zhoda medzi týmito dvoma proteínmi je naozaj malá a toto tvrdenie je veľmi nepravdepodobné. Potvrdzuje to aj fakt, že podobné genetické zhody sú prítomné aj u iných vírusov napríklad u vírusov chrípky, mumpsu alebo osýpok.
Je pravdou, že nepoznáme možné dlhodobé následky spojené s touto konkrétnou očkovacou látkou, problémom však je, že nepoznáme dlhodobé následky ani po ochorení Covid-19. Už sa nám však ukazujú počiatočné dáta. Napríklad u približne štvrtiny ľudí, ktorí boli hospitalizovaní sa vyskytlo poškodenie srdcového svalu alebo poruchy zrážania krvi – zvýšené riziko krvných zrazenín. Nemecká štúdia z leta preukázala, že približne 70% pacientov, ktorí prekonali Covid-19 mali prítomné zmeny na tkanive srdcového svalu, ktorého schopnosť hojenia je veľmi obmedzená. Nehovoriac o častom zjazvení pľúcneho tkaniva, ktoré následne stvrdne a okysličovanie krvi nefunguje tak efektívne ako by malo. Následkom čoho môže byť obmedzenie fyzickej aktivity pacienta po prekonaní ochorenia Covid-19 oproti stavu pred ochorením.
Áno, na Slovensku je prijatý konsenzus, že sa má očkovať až 90 dní po prekonaní ochorenia. Toto je založené na predpoklade, že človek má po prekonaní vytvorené protilátky aj bunkovú imunitnú odpoveď spolu v spojitosti s nedostatkom vakcín. Avšak prekonanie ochorenia nie je kontraindikáciou na podanie vakcíny. Už 7 dní po ukončení karantény je možné dať sa zaočkovať v prípade mierneho/asymptomatického priebehu a 14 dní po ukončení karantény v prípade ťažšieho priebehu (Pfizer odporúča 4 týždne od pozitívneho testu v prípade ťažšieho priebehu).
Imunitná odpoveď sa začína budovať na cca 12. deň po zaočkovaní prvou dávkou vakcíny. Následne približne 7 dní po podaní druhej dávky je vyvinutá kompletná imunita ( v prípade vakcíny Comirnaty sa jedná o 95% účinnosť prevencie pred symptomatickým ochorením Covid-19). Momentálne sa však len spracovávajú dáta k prenosu vírusu očkovanou osobou, takže je naďalej potrebné nosiť rúško, dodržiavať odstupy a pravidelne a dôkladne si umývať ruky.
Zdieľajte tento článok