Chrípkové očkovanie patrí k dobrovoľným očkovaniam, ktoré sprevádza veľa kontroverzie. Vakcíny sa menia z roka na rok, treba byť zaočkovaný v každej sezóne a účinnosť vakcíny sa mení a dokonca závisí od miesta vášho pobytu. Deti patria do rizikovej skupiny, avšak rastúci počet rodičov nie je stotožnený s povinným očkovaním, proti ochoreniam, ktoré v minulosti zabíjali avšak už ich dávno denno-denne nevidíme. A preto nechcú deťom dávať ani “zbytočné” dobrovoľné očkovanie proti chrípke, ktoré môže ale nemusí byť účinné.
Čo o tomto očkovaní u detí hovoria reálne dáta? Aký vplyv naň má Covid-19?
Na začiatok by sme si mali vyjasniť čo to vlastne chrípka je, pretože väčšina ľudí si ju zamieňa s prechladnutím, ale aj s tzv. chrípke podobnými ochoreniami, tie môžu byť spôsobené napríklad aj vírusom parachrípky. Prechladnutie má podobné príznaky avšak je spôsobené rôznymi vírusmi ako napríklad rhinovírusy, ľudské koronavírusy, adenovírusy a iné. Prechladnutie sprevádzajú mierne príznaky. Rozdiel medzi príznakmi chrípky a prechladnutím si môžete pozrieť v nasledovnom obrázku. Klinické rozlíšenie s chrípke podobnými ochoreniami (anglicky “Influenza-like-ilness”) je veľmi problematické, v mnohých prípadoch možné, len vďaka laboratórnemu testovaniu na prítomnosť chrípkových vírusov.Rovnako je potrebné laboratórne odlíšenie aj od ochorenia Covid-19. Je možné spraviť vyšetrenie na oba vírusy už z jednej vzorky.
Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva vírus (takže antibiotiká nám v boji s ňou nepomôžu). Prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Klinické príznaky prichádzajú spravidla v priebehu 1 až 3 dní od infikovania. Sú s ňou spojené aj viaceré komplikácie, ktoré budú spomenuté neskôr.
Chrípku spôsobujú vírusy chrípky, poznáme delenie na chrípku A, B, a C, v závislosti od typu chrípkového vírusu, ktorý ju spôsobuje. Každá z nich má ešte vlastné subtypy a taktiež aj jednotlivé kmene ale najdôležitejšie je zameranie na chrípky typu A a B, keďže ich vírusy spôsobujú každoročné epidémie v období zimy. Napríklad v USA sa chrípkovými vírusmi ročne nakazí približne 9,3 až 49 miliónov ľudí a z toho 12 000 až 79 000 skončí smrťou.
Väčšina detí, ktoré zomrú na následky chrípky sú neočkované.
Chrípkové vírusy patria medzi vírusy s tzv. antigénovým driftom čo znamená, že sú veľmi rýchlo schopné mutovať, tj. meniť svoju genetickú informáciu. Keďže vďaka prebiehajúcej pandémii SARS-CoV-2 sme minulý rok dodržiavali odstupy a nosili ochranu dýchacích ciest chrípková sezóna 2020/2021 bola slabšia. Z tohto dôvodu sú obavy vedcov a lekárov, že tohtoročná sezóna môže byť výrazne náročnejšia s agresívnejšími vírusmi chrípky.
Názvy chrípkových vírusov tak ako ich poznáme, napríklad vtáčia chrípka H5N1, spočívajú v tom, že vírus chrípky má na svojom povrchu rôzne proteíny - hemaglutinín (H) a neuraminidázu (N) a na základe ich variacií sa chrípkové vírusy označujú. Pomenovanie konkrétnych kmeňov je však omnoho zložitejšie.
Z dôvodu, že imunitný systém sa zvyčajne “naučí rozpoznávať nepriateľské veci v tele” podľa ich povrchu, je veľmi vysoký nátlak na vírus chrípky, aby tieto svoje povrchové proteíny menil, aby sa tak stal ťažšie rozpoznateľným pre imunitný systém a následne sa mohol rozmnožovať ďalej. Z tohto dôvodu je dôležité aby sa tomu každý rok vakcína dokázala prispôsobiť. Ako som už spomínala príznaky chrípky môžu byť omnoho závažnejšie ako u prechladnutia a medzi obzvlášť rizikové skupiny patria deti pod 4 roky a starší ľudia nad 65 rokov. Avšak v tomto článku sa budeme primárne zaoberať deťmi.
Na trhu po celom svete možno dostať rôzne vakcíny na očkovanie proti chrípkovým vírusom. V súčasnej sezóne sú dostupné len štvorvalentné vakcíny, obsahujú 4 kmene chrípkových vírusov - 2 kmene chrípkového vírusu A a 2 kmene chrípkového vírusu B. Tento typ vakcíny sa ukazoval ako obzvlášť dôležitý pri deťoch, keďže v detskej populácií sú vyššie riziká pri infekcii B typom chrípkového vírusu ako u dospelých. Aj napriek prvotným obavám, či bude účinnosť štvorvaletných vakcín dostatočná a nebude to na úkor účinnosti proti A kmeňom, sa toto nepotvrdilo a štvorvalentné vakcíny oproti trojvalentným výrazne zvyšujú účinnosť proti chrípkovým vírusom typu B. Z tohto dôvodu sa už trojvalentné vakcíny nevyrábajú.
Na Slovensku budeme mať tento rok dostupné tri rôzne štvorvalentné vakcíny.
Deti od 6 mesiacov pod 5 rokov majú zvýšené riziko hospitalizácie z dôvodu nakazenia chrípkou aj napriek tomu, že sú úplne zdravé, dôvodom je len ich vek. Deti pod 6 mesiacov sú príliš malé na to aby boli zaočkované a preto je pre nich najlepším variantom ochrany aby sa ich mama dala počas tehotenstva zaočkovať (viac informácií nižšie).
Pre prevenciu chrípky je taktiež veľmi dôležitá tzv. stádová imunita, tj. na to aby sme ochránili tých, ktorí sú najviac ohrození, my sami sa dáme zaočkovať. Očkovanie proti chrípkovým vírusom, a aj u detí špecificky, z roka na rok klesá, čo môže byť spojené s nárastom anti-vax hnutia. Prečo nevyužiť to, že vakcína má najvyššiu účinnosť u detí pod 8 rokov? Následne totiž jej účinnosť závisí od veku očkovaného, ako aj od toho ako súhlasia kmene vo vakcíne s tými, ktoré kolujú v komunite. Poďme sa pozrieť na niekoľko čísel spojených s očkovaním proti chrípkovým vírusom u detí.
Ich grafické zobrazenie môžete vidieť na obrázku vľavo od Kreslím vedu.
Ako sa hovorí, vakcína nie je 100 % účinná proti chrípkovému ochoreniu, avšak je veľmi dobrá v predchádzaní hospitalizácii a smrtí spojených s chrípkou. U detí, ktoré boli zdravé očkovanie bolo efektívne proti úmrtiu spojenému s chrípkou v 65 % a u detí, ktoré mali už nejaké zdravotné problémy to bolo 51 % (táto štúdia bola robená u detí vo veku od 6 mesiacov do 17 rokov).
Obrázok zobrazuje prijatie pacientov na jednotku intenzívnej starostlivosti počas celej chrípkovej sezóny 2017-2018 vo Veľkej Británii. Členenie podľa veku pacientov a subtypov chrípky.
Ďalšia štúdia sa zamerala na porovnanie zdravotného stavu u detí, ktoré boli očkované a u detí, ktoré očkované neboli. Počas 5 chrípkových sezón sledovali 657 detí vo veku od 6 mesiacov do 14 rokov, z ktorých približne 350 bolo očkovaných a vyše 300 prekonalo chrípku. Očkované deti boli v tejto štúdii štatisticky významne menej často choré (na iné ochorenia, nie len na chrípku) a taktiež bola u nich výrazne nižšia miera potreby použitia antibiotík ako u neočkovaných detí. Týkalo sa to aj zdravých detí, bez už zistených zdravotných problémov akými sú napríklad cystická fibróza.
Opakovane som sa stretla s prístupom pediatrov, že deti pod 3 roky sa neočkujú. Táto informácia, nie je pravdivá. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má ako očkovaciu prioritu ( hneď po starších ľudoch a zdravotníckych zamestnancoch) deti pod 5 rokov. Môžete informáciu o odporúčanom očkovaní nájsť aj na stránkach Úradu verejného zdravotníctva SR. V niektorých krajinách, napríklad vo Fínsku, je dokonca aj vysoko odporúčané očkovanie detí mladšie ako 3 roky, a nie už neskôr.
Ako bolo už vyššie spomínané, tento rok je dostupná aj vakcína, ktorá nemá potrebu invazívneho podania, preto si rodičia môžu vybrať túto možnosť aj bez výčitiek, že ich deti budú znovu “pichané” pretože si povedzme pravdu, nie každé dieťa zvláda očkovanie s prehľadom. V mnohých krajinách sú takéto vakcíny používane dlhodobo pre deti vrámci plošného očkovania proti chrípke. V minulosti bola ich efektivita u detí výrazne vyššia v porovnaní so štandardnými inaktivovanými vakcínami, ale pandémia v roku 2009 znížila jej účinnosť vo viacerých nasledovných sezónach (napríklad 2015-2016) avšak zmenou tvorby týchto atenuovaných živých vírusov sa jej efektivita v nasledovných sezónach znovu zvyšovala a dá sa predpokladať, že je v súčasnosti rovnaká ak nie lepšia ako štandardné inaktivované vakcíny.
V prípade, že chcete dať svoje dieťa zaočkovať, nedajte sa odbiť momentálnym nedostatkom vakcín, keďže ešte jedna (z troch) vakcín vôbec nedorazila na Slovensko.
Keďže dostupné vakcíny je možné použiť až keď majú deti viac ako 6 mesiacov je potrebné myslieť aj na ich ochranu. Pokiaľ sa tehotná žena dá zaočkovať počas tehotenstva (keďže tehotné ženy sú rizikové na chrípku, aj keď nie do takej miery ako pri ochorení Covid-19, je roky odporúčané aby, pokiaľ je žena tehotná v čase chrípkovej sezóny, jej bolo ponúknuté očkovanie, protilátky tak získa aj plod, ktorý je následne chránený prvých pár mesiacov života.
Najviac dostupných informácii o bezpečnosti vakcín je počas druhého a tretieho trimestra, najmä z dôvodu, že medzi nežiadúce účinky patrí aj horúčka, ktorá môže mať negatívny vplyv na vyvíjajúci sa plod v prvom trimestri (netreba však zabúdať, že samotná chrípka tiež spôsobuje horúčky). Pokiaľ sa žena dá zaočkovať a nevie, že je tehotná nie je však dôvod na paniku.
Momentálne FDA posudzuje žiadosť spoločnosti Pfizer ohľadne povolenia plošného očkovania detí vo veku 5-11 rokov, avšak vo viacerých krajinách (vrátane Slovenska) sa už môžu očkovať vysoko-rizikové deti v tejto vekovej skupine. Jedným z hlavných argumentov za očkovanie detí proti obom týmto vírusom je možná koinfekcia - súbežná infekcia - oboma vírusmi naraz. Takéto prípady totiž so sebou prinášajú horší priebeh. Ako bolo už vyššie spomínané príznaky chrípky a Covid-19 sú veľmi podobné a ich rozlíšenie je možné len vďaka diagnostickým testom, avšak z praxe pediatrov vyplýva, že u detí má Covid-19 pozvoľnejší nábeh, v čase pozitivity majú upchaté dutiny a teplota príde až v priebehu nasledovných dní. V prípade chrípky nastupujú príznaky intenzívne už na začiatku infekcie - vysoká horúčka, bolesti kĺbov či svalov.
Začiatkom pandémie sa uvažovalo o možnom ochrannom efekte chrípkového očkovania proti ochoreniu Covid-19, avšak veľmi pravdepodobne sa jedná o nepriamy efekt spôsobený tým, že ľudia, ktorí sa očkujú proti chrípke sa aktívne zaujímajú o svoje zdravie a snažia sa využívať dostupné možnosti prevencie. Preto aj počas prebiehajúcej pandémie budú so svojím správaním opatrnejší, budú viac dodržiavať nariadenia a obmedzenie sociálnych kontaktov a rovnako aj nosenie prekrytia dýchacích ciest.
Aj napriek prebiehajúcej pandémie COVID-19 je celosvetovo odporúčané očkovanie proti chrípkovým vírusom deťom pod 5 rokov (už od 6 mesiacov). Z dôvodu, že chrípková sezóna už začala, počas stále prebiehajúcej pandémie, to môže byť nanajvýš alarmujúce. Aj napriek tomu, že ochorenia COVID-19 a chrípka sa nedajú porovnávať, je zjavné, že obe tieto ochorenia hrajú dôležitú rolu v počte hospitalizovaných ľudí v nemocniciach. Už počas zlej chrípkovej sezóny môžu mať nemocnice problém s nedostatkom postelí a keď sa to spojí s treťou vlnou pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, môže nastať kolaps zdravotného systému. Ako bolo vidieť už počas druhej vlny pandémie SARS-CoV-2, bola zvýšená miera úmrtnosti aj u ľudí, ktorí sa nenakazili týmto vírusom, avšak nebolo pre nich v nemocnici miesto / radšej tam nešli z obavy, že sa môžu nakaziť.
Prečo neprispieť svojou troškou už dnes?
Zdieľajte tento článok